Anna Hausová a jej inštalácia Obzory na kolektívnej výstave Pamäť miesta a mesta v Tatranskej galérii v Poprade

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
20230224_181308 obzory anna hausova video foto lubica fabri lr.jpg
Foto: Ľubica Fábri

„Zvláštne napätie v mojich figúrach je odrazom dnešnej nepokojnej doby a varovaním pred nepredvídateľnými udalosťami, ktoré by mohli prírodu a duchovno silne narušiť, až zničiť,“ Anna Hausová a jej inštalácii OBZORY na kolektívnej výstave Pamäť miesta a mesta v Tatranskej galérii v Poprade.

Tatranská galéria v Poprade pripravila pre návštevníkov v rámci medzinárodného projektu ART & HOLOCAUST výstavu Pamäť miesta a mesta. Inštalácia v spolupráci so SNM – Múzeom židovskej kultúry v Bratislave a autormi, ktorá rôznymi spôsobmi reflektuje problematiku Holokaustu, predstavuje diela ôsmich popredných slovenských umelcov – Ľudovít Feld (*1904 – †1991), Adolf Frankl (*1903 – †1983), Anna Hausová (*1956), Štefan Kovaľ (*1953), Elena Lazinovská (*1903 – †2000), Boris Németh (*1979), Ľubomír Stacho (*1953) a Imrich Weiner-Kráľ (*1901 – †1978). Zámerom všetkých aktivít v rámci projektu ART & HOLOCAUST je, aby umelci svojimi dielami reagovali na genia loci daného miesta poznačeného traumou holokaustu.

Krátko pripomeňme, že pod holokaustom (používa sa aj výraz Shoah) sa rozumie obdobie od 30. 1. 1933 do 8. 5. 1945, kedy nemeckí nacisti a ich kolaboranti systematicky vyvraždili naprieč Nemeckom okupovanými európskymi krajinami okolo 6 miliónov Židov, teda približne dve tretiny celej vtedajšej židovskej populácie v Európe.

Na tému súčasných nebezpečných tendencií v našej spoločnosti reaguje na výstave svojou inštaláciou OBZORY Anna Hausová, renomovaná prešovská výtvarníčka. Inštalácia pozostávajúca z plastík vytvorených kombinovanou technikou a z videa (spoluautori Jaro Ondo – kamera a Tomáš Telepak – hudba), nakrúteného v impozantne pôsobiacich exteriéroch fintického kameňolomu pri Prešove, vytvára vo výstavnom priestore mimoriadne sugestívnu atmosféru. O filozofii inštalácie i umeleckej tvorby ako takej sa s výtvarníčkou zhovára Ľubica Fábri.

Tg poprad obzory anna hausova foto lubica fabri lr.jpg
Foto: Ľubica Fábri

Inštalácia, ktorou si sa zapojila do výstavného projektu Pamäť miesta a mesta – ART & Holokaust patrí k najsugestívnejším častiam výstavy v TG. Čo je myšlienkou tvojho diela, čím si sa inšpirovala?

Inštalácia je voľným pokračovaním dlhodobého otvoreného projektu Prach si a v prach sa obrátiš, na ktorom pracujem od roku 2010 a má viac významov. Znázorňuje na jednej strane prostredníctvom ženského tela univerzálne platný príbeh človeka – ženy, predovšetkým jej neutíchajúcu túžbu po návrate k svojej podstate a k stotožneniu s prírodou. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť je tu navzájom spätá, oslobodená od rušivých prvkov civilizácie. Zvýraznený je prírodný a duchovný aspekt človeka s použitím čisto bielej a béžovej farby objektov, čo by malo byť a aj je znakom pokoja, vyrovnanosti, symbiózy…

Na druhej strane striedanie statických a dynamických prvkov v jednotlivých figúrach je v protiklade a do znakov pokoja a vyrovnanosti vnáša zvláštne napätie, ktoré je odrazom dnešnej nepokojnej doby a varovaním pred nepredvídateľnými udalosťami, ktoré by mohli prírodu a duchovno silne narušiť, až zničiť.

Prečo si sa rozhodla dielo OBZORY doplniť o video? Ako prebiehala spolupráca na ňom s kolegom Jarom Ondom (kamera) a autorom hudby Tomášom Telepakom?

Sú dva dôvody, prečo som sa tak rozhodla. Po prvé, chcela som inštaláciu Obzory doplniť o mužský princíp, ktorý by ešte viac podčiarkol vyššie spomínanú symbiózu, spokojnosť, vyrovnanosť… Prelínanie ženského princípu použitím plátna – mäkkého materiálu v realizovaných objektoch, s mužským – tu niekde vznikla myšlienka realizácie videa v kameňolome, pretože kameň ako pevný materiál, umocňuje mužský princíp, som si vedela predstaviť najlepšie ako video natáčané v kameňolome. Protiklad, vznik napätia v inštalácii som si vedela predstaviť len za pomoci podfarbenia videa hudbou, skladbou z neidentifikovateľných vesmírnych zvukov…

Druhý dôvod je praktickejší. Chcela som vymyslieť spôsob, ako by som mohla vystavovať mimo regiónu tak, aby som nemala problém s prevozom prác, ktoré mám väčšinou veľkorozmerné. A tak vznikla myšlienka realizácie videa nielen ako neodmysliteľnej súčasti individuálnej výstavy, ale aj ako samostatného umeleckého diela.

Spolupráca na videu bola vynikajúca, spontánna, rýchla, presná. Myslím, že výsledok hovorí jednoznačne v jej prospech. Porozprávala som kolegovi Jarovi Ondovi, čo chcem videom dosiahnuť a Tomášovi Telepakovi, že hudba by mala byť skôr vesmírnym zvukom, než hudbou, vybrala som miesto natáčania. Za pomoci ďalšieho mladého kolegu M. Kačmara sa podarilo vybaviť vstup do nádherného fintického kameňolomu. A video bolo na svete!!!

Zrod olej na platne 90 x 90 cm 2018 anna hausova.jpg
Foto: Archív Anna Hausová

Projektom Obzory nadväzuješ na podobný predchádzajúci projekt Prach si a v prach sa obrátiš. Aj toto dielo zarezonovalo v kontexte s témou holokaustu, konkrétne deportácií židovských dievčat a žien zo Slovenska…

Áno, je to pravda. A je zvláštne, že aj keď dielo vzniklo z úplne iného dôvodu, aj tak zarezonovalo…. Prach si a v prach sa obrátiš som začala realizovať spontánne, z absolútnej hĺbky duše v roku 2010, keď som sa vnútorne vyrovnávala so stratou mojich blízkych (žien). Ale už v začiatkoch realizácie som mala predstavu, že vznikajúca inštalácia nadobudne v procese tvorby univerzálny charakter a základná myšlienka vzniku a zániku bude prezentovaná formou putovných výstav, pričom v každom priestore bude vnímaná ináč. Myslím, že toto prianie sa mi splnilo.

Inštalácie Obzory a Prach si a v prach sa obrátiš tvoria iba malý zlomok tvojej tvorby. V akých oblastiach, žánroch výtvarného umenia ešte tvoríš?

Okrem inštalácie sa venujem predovšetkým voľnej tvorbe – kresbe maľbe, objektom. Z úžitkovej tvorby v ostatných rokoch viac ilustračnej činnosti, v minulosti monumentálnej tvorbe v architektúre, neskôr tvorbe drobnej bižutérie ako boli plastové brošne, prívesky, náušnice, gombíky, ručne maľované hodvábne šatky a šály, keramické drobnôstky apod.

20230224_181456 obzory anna hausova tg lr.jpg
Foto: Ľubica Fábri

Máš plány na nové projekty, ktoré budú pokračovaním už zmienených inštalácií, či povedú do iných sfér tvorenia?

Väčšinou sa mi moje pracovné aktivity prelínajú, takže je predpoklad, že sem-tam budem po troške pokračovať aj na zmienených inštaláciách, ale gro mojej práce sa na dlhšie obdobie presunie do plochy. Konkrétne sa chcem venovať a rozvinúť abstraktnú maľbu a objekt vychádzajúci z abstraktnejšie ponímanej hry s farbou. Téma vesmírnych princípov bytia a večného kolobehu života bude ale aj tu prítomná. Niečo z týchto zámerov som už predstavila nedávno na výstave Meditácie v Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity. Vystavovala som najmä veľkorozmerné plátna, doplnok tvorili ilustrácie k viacerým rozprávkovým knižkám.

V začiatkoch profesionálnej dráhy si sa venovala aj monumentálnej tvorbe v architektúre. Vieš si predstaviť uplatnenie Tvojich inštalácií v iných priestoroch než výstavných a galerijných?

Jednoznačne áno. A nielen inštalácií, ale aj obrazov a kresieb. Samozrejme, priestor a dielo by mali byť v symbióze. Moje, zrejme dosť expresívne pôsobiace inštalácie, sú vhodné napríklad do domov smútku, obrazy zasa skôr do obradných, svadobných siení, rôznych iných priestorov ako sú rodinné domy, reprezentatívne firemné priestory, ale trebárs i nemocnice či kultivované hotely. Som názoru, že dobré umenie v rôznych podobách by malo byť neodmysliteľnou súčasťou priestorov, v ktorých pracujeme a žijeme.

Meditacia 4 anna hausova.jpg
Foto: Archív Anna Hausová

V súčasnosti sa pripravuje rozsiahla monografia o tvojom diele, ktorá má vyjsť na jeseň tohto roku. Aké polohy tvojej tvorby zachytáva a čo bude jej nosnou súčasťou?

Hlavnou výpoveďou monografie má byť zachytenie celého rozpätia mojej tvorby, od raného obdobia po súčasnosť, ale samozrejme, so zdôraznením toho, čo sa ukáže ako najhodnotnejšia časť mojej tvorby. Možno budem sama prekvapená, na čo ma spolupráca na monografii s jej autorkou (pozn. – Ľubica Fábri) upozorní, čomu som nevenovala dosť pozornosti a čo som naopak preháňala. Uvidím. Teším sa na to!

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa tvorivých síl!

Výstava Pamäť miesta a mesta potrvá v Tatranskej galérii do 2. 4. 2023. Viac o aktivitách v rámci projektu ART & JHOLOCAUST tu ART & HOLOCAUST projekt (artandholocaust.sk)

Anna Hausová (1956, Prešov)

Anna Hausová patrí k etablovaným východoslovenským umelcom, žije a tvorí v Prešove. Po ukončení štúdia na VŠVU v Bratislave (1982) sa sústreďovala na monumentálnu tvorbu v architektúre, ilustračnú činnosť a textilnú tvorbu. Paralelne ale začala rozvíjať aj voľnú tvorbu – hlavne kresbu, postupne jej učarovala olejomaľba, v ktorej už v 80.tych rokoch 20. storočia prevládajú motívy Kozmu a štylizovaných krajín v žiarivej farebnosti, pribúdajú experimenty s technikami a materiálmi. Od roku 1996 sa Anna Hausová venuje už takmer výhradne voľnej tvorbe – kresbe, maľbe, objektu a inštalácii. Priestorovými objektmi a plastikami nadväzuje na trojdimenzionálne textilné počiatky, no filozofiu nových diel posúva k témam zmyslu bytia, vzniku a zániku, meditáciám a obzorom nepoznaného. „Tvorba Anny Hausovej je pozoruhodná šírkou, rozmanitosťou tém, experimentmi a kombinovanými technikami, ale najmä originalitou výtvarného prejavu. Umenie, ktoré dozrieva dlhodobou a nepretržitou konfrontáciou vnútorného sveta s vonkajším, hľadaním limitov materiálov, snahou o osobitú osobnú výpoveď a vlastný výtvarný prejav… a je bez pochýb umením pozoruhodným. Obstojí aj na širšom stredoeurópskom fóre, za regionálnymi obmedzeniami miesta, času a pohľadu na umenie…“ Ľubica Fábri, 2014, pre admagazin.sk

Zdroj: Ľubica Fábri, www.annahausova.com

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať